Mmalite na akụkọ ihe mere eme nke kalenda Julian

Mmalite na Akụkọ Ihe Mere Eme nke Kalenda Julian

Kalenda bụ otu n'ime ihe ndị kacha mkpa e mepụtara n'akụkọ ihe mere eme nke mmepeanya mmadụ. Ọ bụrụ na ọ bụghị usoro kalenda dị n'usoro, ọha mmadụ ga-agbasi mbọ ike ịhazi oge ịkụ ihe, ihe omume okpukperechi, azụmaahịa, na nchịkwa gọọmentị. N'ime usoro kalenda dị iche iche e jirila, kalenda Julian nwere ọnọdụ pụrụ iche, na-eje ozi dị ka ntọala maka kalenda ọdịda anyanwụ ruo ihe karịrị otu puku afọ ma ka na-ejikwa ya taa n'omenala ụfọdụ. Isiokwu a na-enyocha mmalite na akụkọ ihe mere eme nke kalenda Julian, mmalite ya, otu o si arụ ọrụ, na otu esi emesịa dochie ya na kalenda Gregorian.

Ihe Ndị Dị n'Akụkụ: Ọgba aghara nke Kalenda Ndị Rom

Tupu e webata kalenda Julian, ndị Rom jiri usoro kalenda nke a gbanwere ugboro ugboro, ọtụtụ mgbe maka ihe gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Kalenda ndị Rom bụ ọnwa mbụ, yabụ ogologo afọ anaghị adaba mgbe niile na usoro oge. Mgbe a naghị agbanwe oge mgbakọ ọnwa mgbe niile, oge ịkụ ihe nwere ike ịda ada nke ukwuu n'azụ ụbọchị kalenda. Iji dozie mgbanwe a, ndị Rom gbakwụnyere ọnwa ndị dị n'etiti, mana omume a adịghị agbanwe agbanwe ma na-aghọgbukarị ya.

N'oge ọchịchị Rom, a pụrụ iji mgbakwunye nke ọnwa etiti oge mee ka ụfọdụ ndị ọrụ ruo oge ọrụ ma ọ bụ mee ka ntuli aka kwụsị. N'ihi ya, kalenda ahụ ghọrọ ihe a na-apụghị ịtụkwasị obi. Ka ọ na-erule narị afọ nke mbụ BC, mgbagwoju anya a ruru ebe dị oke mkpa: ụbọchị gọọmentị anaghịzi adabara oge ezi oge. N'ọnọdụ a, mgbanwe kalenda ghọrọ ihe dị mkpa maka nchịkwa steeti na usoro mmekọrịta mmadụ na ibe ya.

Julius Caesar na Mgbanwe Ukwu ahụ

Gaius Julius Caesar mere mgbanwe ndị a. Mgbe ọ rụsịrị ọrụ agha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị iche iche, Caesar nwetara ike dị ukwuu na Rom. Na 46 BC, dịka pontifex maximus (onye ndu kachasị elu nke ihe gbasara okpukperechi Rom) na onye ọchịchị de facto, o nwere ikike ịgbanwe usoro kalenda.

Caesar arụghị ọrụ naanị ya. Otu ọkà mmụta mbara igwe si Aleksandria, Ijipt, aha ya bụ Sosigenes, nyeere ya aka. Alexandria bụ ebe mmụta n'oge ahụ, ọdịnala mbara igwe nke ndị Ijipt nwekwara akụkọ ogologo oge nke iji kalenda anyanwụ. N'adịghị ka kalenda ọnwa, nke na-adabere na usoro ọnwa, kalenda anyanwụ na-ahazi mgbakọ afọ na mmegharị anyanwụ nke na-egosi oge.

GỤỌ ỌZỌ  Mkpa Agha Ntụte Ndị Agha Ụwa Maka Mmepe nke Yuropu

Mgbanwe ndị Caesar mere mere ka Rom gbanwee gaa na kalenda anyanwụ, na-egbochi oge na ụbọchị ka ha ghara ịgbanwe mgbe niile. Nke a mere ka a mụọ kalenda Julian.

Afọ nke Mgbagwoju Anya: “Afọ nke Mgbagwoju Anya” (46 BC)

Tupu kalenda ọhụrụ ahụ amalite ịrụ ọrụ nke ọma, Caesar aghaghị "ịhazi" kalenda ahụ, nke dara nke ukwuu n'ụzọ. A maara afọ 46 BC n'akụkọ ihe mere eme dị ka annus confusionis, ma ọ bụ "afọ nke mgbagwoju anya," n'ihi ogologo ya pụrụ iche. Iji weghachite nkwekọ na oge, Caesar gbakwụnyere ọtụtụ ụbọchị ndị ọzọ - ụfọdụ akụkọ kwuru na afọ ahụ dị ihe dị ka ụbọchị 445. Mgbatị a dị oke mkpa ka afọ na-esote wee malite na kalenda ọhụrụ, nke kwụsiri ike karị.

Malite na afọ 45 Tupu Oge Anyị, e tinyere kalenda Julian n'ọrụ.

Otú Kalenda Julian Si Arụ Ọrụ

Kalenda Julian setịpụrụ iwu dị mfe:

1. Ogologo afọ ahụ bụ ụbọchị 365.
2. Kwa afọ anọ, a na-agbakwụnye otu ụbọchị ọzọ (afọ mmụba), na-eme ka ọ bụrụ ụbọchị 366.

N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, nkezi ogologo otu afọ na kalenda Julian bụ ụbọchị 365,25.

Ọzọkwa, kalenda Julian haziekwara ogologo ọnwa dịka anyị si mara ha: ụfọdụ ọnwa nwere ụbọchị 30, ihe dị ka ụbọchị 31, Febụwarị wee bụrụ nke kacha mkpụmkpụ. Omenala a ma ama na-akọ banyere Augustus na Julius "na-alụ ọgụ" n'ogologo ọnwa ndị ahụ (dịka ọmụmaatụ, e nyere August ụbọchị 31), mana nkọwa ndị a bụ ngwakọta nke akụkọ ifo na ime ka akụkọ ihe mere eme dị mfe. O doro anya na e mechara hazie usoro ọnwa nke kalenda ndị Rom, nke mere ka ọ dịkwuo mfe iji ya n'ụzọ nchịkwa.

Nsogbu Zoro Ezo: Ihe dị iche na Afọ Okpomọkụ

Ọ bụ ezie na kalenda Julian dị mma karịa kalenda ndị Rom gara aga, ọ ka nwere adịghị ike sayensị. Afọ okpomọkụ (ogologo oge ụwa ga-alaghachi n'otu ọnọdụ ma e jiri ya tụnyere oge, site na equinox ruo equinox) bụ n'ezie ihe dị ka ụbọchị 365,2422, ọ bụghị ụbọchị 365,25.

GỤỌ ỌZỌ  Akụkọ banyere njem Marco Polo gaa China

Ọdịiche ahụ yiri ka ọ dị obere: ihe dị ka ụbọchị 0,0078 kwa afọ, ma ọ bụ ihe dị ka nkeji iri na otu na sekọnd iri na anọ. Mana n'oge dị anya, ọdịiche ndị a na-agbakọta. N'ihi ya, kalenda Julian na-alaghachi azụ ihe dị ka otu ụbọchị kwa afọ 128 ma e jiri ya tụnyere oge. Kemgbe ọtụtụ narị afọ, ụbọchị equinox nke oge opupu ihe ubi—nke dị mkpa maka ịgbakọ ezumike okpukpe—na-agbanwe gaa n'ihu na n'ihu.

Ọrụ nke Kalenda Julian n'Ụwa Ndị Kraịst

Kalenda Julian malitere inwe mmetụta dị ukwuu ka Alaeze Ukwu Rom gbanwere ma gbasaa Iso Ụzọ Kraịst. Kalenda ụka, karịsịa gbasara mkpebi nke Ista, dabere na ọnọdụ nke equinox na usoro ọnwa. Dịka ọmụmaatụ, Kansụl nke Nicaea na 325 AD, guzobere ntuziaka maka ịgbakọ Ista site na izo aka na equinox nke oge opupu ihe ubi.

N'oge Oge Ochie, a na-ejikarị kalenda Julian eme ihe n'ọtụtụ ebe na Yuropu, maka ọchịchị, azụmaahịa, na emume chọọchị. Ọbụna mgbe Alaeze Ukwu Rom nke Ọdịda Anyanwụ dasịrị, kalenda Julian ka bụ usoro ọkọlọtọ n'ọtụtụ mpaghara n'ihi na ọ bụ ya ka nlekọta chọọchị na omenala ide akwụkwọ si dị.

Mgbanwe Gregorian: Ịdozi Kalenda Julian

Ka ọ na-erule narị afọ nke iri na isii, mgbanwe kalenda Julian site na oge dị oke ukwuu nke ibute nnukwu nsogbu, ọkachasị maka Chọọchị Katọlik. Ka ọ na-erule afọ 1500, vernal equinox, nke kwesịrị ịdị ihe dị ka Maachị 21 (dịka Kansụl nke Nicaea si kwuo), agbanweela gaa na ihe dị ka Maachị 11 na kalenda Julian. Nke a metụtara ngụkọ Ista na kalenda liturgical.

Ya mere, na 1582, Pope Gregory nke Iri na Atọ webatara kalenda Gregorian. E nwere mgbanwe abụọ dị mkpa:

1. Wepụ ụbọchị iri iji "ruo" oge ndị ahụ (dịka ọmụmaatụ, mgbe Ọktoba 4, 1582 gasịrị, ọ ghọrọ Ọktoba 15, 1582 ozugbo na mba ndị nakweere ya ozugbo).
2. Agbanweela iwu afọ ịwụ elu: afọ narị afọ (dịka ọmụmaatụ, 1700, 1800, 1900) abụghị afọ ịwụ elu ma ọ gwụla ma a na-ekewa ha site na 400 (dịka ọmụmaatụ, 1600 na 2000 bụ afọ ịwụ elu). Nke a na-eme ka nkezi ogologo afọ ahụ bụrụ ụbọchị 365,2425, nke dị nso na afọ okpomọkụ.

Mgbanwe a belatara mgbanwe oge nke ukwuu, na-eme ka kalenda Gregorian zie ezi karịa n'oge dị anya.

Nkesa na-abụghị otu

Mwebata kalenda Gregorian emeghị n'otu oge n'ụwa niile. Mba ndị Katọlik dịka Itali, Spen, na Portugal nakweere ya n'oge, ebe ọtụtụ mba Protestant na Orthodox na-egbu oge n'ihi ihe gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na okpukperechi. Briten na mba ndị ha na-achị nabatara kalenda Gregorian naanị n'afọ 1752. Rọshịa gbanwere naanị mgbe Mgbanwe nke afọ 1917 gasịrị, nke mere ka e nwee eziokwu na-adọrọ mmasị: "Mgbanwe Ọktoba" dịka kalenda Julian si dị mere na Nọvemba nke kalenda Gregorian.

GỤỌ ỌZỌ  Mkpa Nkwupụta Nnwere Onwe nke Amerịka dị

N'ihi ọdịiche a dị n'oge a mụrụ nwa, ụbọchị abụọ na-apụtakarị n'akwụkwọ akụkọ ihe mere eme: Ụdị Ochie (OS) maka Julian na Ụdị Ọhụrụ (NS) maka Gregorian.

Kalenda Julian n'oge a

Ọ bụ ezie na kalenda Gregorian bụ ọkọlọtọ mba ụwa ugbu a, kalenda Julian apụbeghị kpamkpam. Ụfọdụ chọọchị Ọtọdọks nke Ọwụwa Anyanwụ ka na-eji kalenda Julian eme ememme ụfọdụ, gụnyere Krismas. N'ihi na ọdịiche dị n'etiti kalenda Julian na Gregorian na-aga n'ihu na-abawanye (ugbu a ụbọchị iri na atọ na narị afọ nke 21), Krismas, Disemba 25 dịka kalenda Julian si dị, na-ada na Jenụwarị 7 dịka kalenda Gregorian si dị.

Tinyere nke ahụ, okwu ahụ bụ "kalenda Julian" pụtakwara n'ọnọdụ sayensị dịka "nọmba ụbọchị Julian" (usoro nke ịgụta ụbọchị n'usoro nke mbara igwe ji eme ihe), ọ bụ ezie na echiche a abụghị kalenda Julian n'echiche ndị nkịtị, kama ọ bụ usoro ọnụọgụgụ iji mee ka mgbakọ na mwepụ nke mbara igwe dị mfe.

Mmechi

Kalenda Julian sitere na mkpa dị mkpa: iweta usoro oge ọgba aghara nke Rom ma mee ka kalenda ahụ kwekọọ na oge. Site na mgbanwe Julius Caesar na enyemaka nke mbara igwe Alexandria, kalenda Julian ghọrọ otu n'ime ihe nketa kachasị adịgide n'akụkọ ihe mere eme mmadụ. Agbanyeghị, izi ezi ya na sayensị mere ka ọ si n'oge ahụ pụọ ​​n'oge, wee mechaa jiri kalenda Gregorian dochie ya.

Agbanyeghị, kalenda Julian ka dị mkpa dị ka ihe dị mkpa n'akụkọ ihe mere eme nke ihe ọmụma na ọchịchị. Ọ na-egosi otu mmepeanya si gbalịa imeri ihe mgbagwoju anya nke okike - mmegharị nke anyanwụ, oge, na usoro ndụ - site na iwu ndị ha na ha kwekọrịtara. Site na Rom oge ochie ruo ọdịnala okpukpe nke oge a, a ka na-ahụ ihe ndị metụtara kalenda Julian, na-egosi na usoro kalenda abụghị naanị okwu ịgụta ụbọchị, kama ọ bụ ngosipụta nke mkpa mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na sayensị nke oge a nyere.

Hapụ okwu